Motýľ
Na lúke, kde kvitne levanduľa, poletuje nádherný motýľ
ladne si lieta a nepozná smútok, je plný energie
Veď sa prebudil do sveta, prečo by mal na to motív?
vedel, že v kukle je bezpečie, no tiež, že tam veľa nezažije
A tak nemyslel na to, ako dlho bude snívať šťastne
lúče slnka, šum trávy a nektár. nechal opantať sa slastne
Hlupáčik malý, nakoniec zistil, aké je zažiť zvonku svet
no žiara Slnka spálila mu krídla, príroda nedopriala ďalší kvet
Nakoniec z toľkej túžby zostal prach motýlych krídel len
ostatné motýle sa prizerali tragédii a predsa závideli jeho sen….
O pár metrov ďalej, kde začína sa hustý, tmavý háj
vo vzduchu naplnenom vôňou brusníc pôsobilo isté čaro, veď bol predsa máj
Tam našli sa dve okrídlené duše, ktoré vyšli z tône
taktiež ako motýľ dychtivo, len nadýchnuť sa lúčnej vône
Aby objavili cit tak silný, pritom zraniteľný, v jednu sa spojili
ich srdcia spievali jarnú pieseň aj dávno po tom, ako sa ich krídla spálili…..
29. 1. 2010 o
Velmi sa mi lubi ako dokazes pomocou slov vykreslit taky krasny obraz
normalne som citila vonu luky, haja 
A rada by som vedela, koho si myslela tym parikom okridlenych dusi 